Flauret neostane v krvi

Keď už to odchádza, keď už sa poberá bolesť a trápenie do zabudnutia.

Keď už si len spomienka a už len vo vnútri vďaka za teba ostáva.

Keď už len púšťa sa mi to prijemné z teba, keď už ti bez strachu cez Neho

lásku posielam, keď už v duchu ťa poľnými kvetmi z oblohy zasypávam.

Keď už viem, keď už môžem ťa vypínať slobodne, keď už nič nechcem.

Nechcem ani spomienku  na teba, keď  už stačí otázka: “Ako sa máš?”

Keď už mi stačí to, že dúfam že môj Pán ti dáva tak lásku, tak tak milosrdne ako len vie.

Keď  stačí, že Mu verím, verím Mu, že môj plameň zo srdca tebe, aj tvojim

nadeli tak. Tak aby ťa to hladilo, aby si spať mohla, aby si radosť v srdci mala.

Aby si si to prázdno napĺňala tak ako ja, vlastnou láskou.

Aby si to tmavé srdce naplnila. Chcem, aby si vedela, nemodlím sa za teba.

Ja  Mu len posielam zo seba, aby ti to dával, ako to ty potrebuješ.

Vieš ako si tmu naplníš, že?

Vyberieš si z vlastnej hrude svoje živé červené srdce plné lásky.

Z neho vyberieš plameň. Vytiahneš potom z toho miesta temného svojho

to čierne srdce. Z neho vytiahneš srdce červené.

Vložíš do neho plameň. To červené srdce vnoríš do čierneho, temného

srdca. Na to miesto kde prázdno cítiš.

Vieš čo to temno spraví? Rozletí sa na márne kusy.

Potom pusti dnu na to voľné miesto červené srdce  naplnené vlastným svetlom.

Tým plameňom, ktoré si zo svojho srdca vytiahla.

Moje noci temné keď ma trápia. Keď ma drása myšlienka ísť ťa pozrieť.

Keď sa hruď prepadá keď temná diera trhá ma celého, iba toto ma zachraňuje aby flauret neostal ležať v krvi.

Nebudem ťa k ničomu vyzývať, pretože ty vieš prečo som toto napísal.

Pretože vieš že samu seba môžeš napĺňať, pretože vieš, že tú ťažobu môžeš prijať a odovzdať. Pokloniť sa aj bez toho aby si prestala byť Paničkou.

Pokloniť sa tej temnej sile a naplniť to čo som o temne napísal.

Viem že viac miluješ svoj život ako ja. Viem že život miluješ viac ako ja.

A predsa ti píšem tento tok slov. Predsa ti to dávam na podnose ako tvoj sluha.

Možno to nájdeš, možno nie. Neviem, ani vedieť nechcem.

Nechcem vedieť či na mňa myslievaš.

Neviem či chodíš na  kus papiera pozerať. Ja len dúfam že hej a naučíš sa odo mňa aj tuto vec.

Chcem aby bola Panička naplnená životom, životom skutočným.

Chcem a túžim po tom. Túžim ti to  poslať ale už nemôžem. Nechcem. Nedá sa.

Milujem svoj život a flauret v krvi nedovolím padnúť na zem a močiť sa v toku horúcej rudej mláky.

Ja len dúfam, že ťa raz stretnem. Len dúfam, že ma spoznáš niekde. Ja len dúfam že ti raz pozriem do očí, zistím ich farbu.

Aj o tom snívam. Moje trápne sny , a ešte trápnejšie je, že sa napĺňajú.

Tak dúfam, že aj tento s túžbou ťa vidieť a pozrieť sa ti  do očí sa raz naplní.

Ja fakt od teba nič nechcem. Iba to, no možno ešte úsmev a počuť: “Ahoj Havran”

Odporúčam aj nasledujúce články