Slúžka, Pani a Biely Princ

Sedím pri tvojich nohách panička moja. Sedím tu tvoja služobnica, len tvoja.

S láskou na teba hľadím.

Moje oči len pre teba mam. Moje dotyky si pre teba nechávam. No pani krásna, pani krásna s hodvábom na tele,  ty len na stôl hľadíš mŕtvymi očami. Hľadíš na zvitok od rytiera.

Od rytiera, ktorý sa rozhodol vzdať sa ťa. Ktorý špirálou zatočil. Špirálou obete, špirálou

zabudnutia, špirálou pre vyššie dobro. Ten rytier, ten ktorý, bojoval mečom, ten ktorý

svojim perom mučil ľudí, ten ktorý rany a pohľadenie slovom dával. Ten nenávidený, milovaný, zatracovaný, vyzdvihovaný rytier. Na neho pani moja myslí.

Ja tu pri tvojich nohách, ja služobnica tvoja sedím, pri tvojich krásnych nohách. Och pani moja

dotknúť sa ich, to si nedovolím. Čakať budem, kým tvoj žiaľ zo srdca pustíš, čakať, kým tvoje telo jeho sila opustí. Och panička. Moja krásne oči plné lásky, nehy, plné oddanosti ty nevidíš.

Máš oči len pre rytiera. Pre jeho tajné zvitky. Na ne hľadíš. Hľadať ťa už nebude. Zabudni na neho.

On vie, že ho spoznáš. On vie, že on teba nie. Iba ak mu srdcom jeho choré brnenie prerazíš.

Pani moja, tu sedím na kraji tvojej postele. Tu s túžbou každý deň čakám. Čakám kedy mi povolíš dotknúť sa s nehou tvojich nôh. Dotknúť sa perami tvojich pier. Tvojej studne vášne.

Prekliaty rytier. Rytier čo vojnu vypudil, ten prekliaty rytier čo tí srdce zlomil. Ten čo sa ako svätec tváril. Na neho čakáš pani moja. No on nepríde už. Veru nemá ťa v srdci už nie. Nepozná ťa už nie.

K Bohu sa obracia aby na teba a to celé zlo zabudol. Zabudol na omyl anjelov.

Zabudol na to čo sa nemalo stať. Pani moja bez života v očiach. Na toho ničomníka čakáš.

Naničhodník, srdce a život z očí ti vzal. Och pani krásna prosím pros Boha nech ti ho zo srdca

vymaže. Nemôžem sa na teba moja krásna dívať. Ako trpíš, ako trpí celé tvoje kráľovstvo.

Pre tvoju hlúpu vášeň. Pre jeho hnusné hry. Pre jeho salvy falošnej lásky. Och pani moja.

Ja tu služobnica tvoja sedieť budem. Hladiť ťa očami budem. Srdcom svojim tvoje skúmať chcem.

Sluchom svojim načúvať tvojmu dychu a srdcu smiem. To mi povoliť nemusíš. Povoľovať nemôžeš.

Anjeli pri mne nocou aj dňom chránia môj tieň. Hviezdy a mesiac ma hľadia namiesto tvojich

pier. Hory a stromy mi šepkajú ako ma milujú. Namiesto tvojho pohľadu hlásku mi dávajú.

Nie, anjeli, nie. Prepáčte nechcem.

Nie prepáčte radšej od bolesti umriem než prijímať lásku od iných ako od nej.

Och, srdce mi plače no v očiach úsmev, v nohách akoby chuť veľká do života. No je to len prázdnota.

Bez tvojej lásky, bez tvojho ja. Kráľovná slov, kráľovná dramatu, kráľovná otrokov.

Moja kráľovná. No stala si sa otrokom jeho, rytiera zvaného Bieli princ.

Ten hnusný havran v jeho duši. Tá háveď v jeho útrobách. Zničila moju pani.

Zničila v nej život, lásku. Ten hnus, ten havran, to odporné zviera symbol smrti.

pritiahol si jej do života anjela smrti. Ona zomrela. No nik jej nový život do srdca nedá.

Hnusný havran, odporné temné zlo. Ty zviera smrti. Ty špina z diery, ty odporné pekne tváriace sa zlo. Princ z pýchou, ktorý vojnu svetla a temna rozpútal. Nik ťa už nechce, nik. To ja služobnica pani som na teba, na  neho zlo zahnala. Už sa teším ako svoje nechutné drápy k nebu obrátiš.

Na to čakám. Na to aby sa pani stala mojou. Len moja bude, počuješ princ.

Len moja. Ja jej krásne nohy hladiť budem. Nie ty odporný hnusný tvor. Ty zviera smrti

Horší ako skazený  psi. Och pani moja, krásu tvoju ja zbožňujem. Tvoju šiju nádhernú. Oči ako

Smaragdy, úsmev blažený. Och pani moja nemysli už na rytiera. Vráť sa k nám svojmu ľudu.

Ku mne tvojej služobnici oddanej.

Odporúčam aj nasledujúce články