Sťa by mŕtva duša

Pred bránami zabudnutia smútok na dušu dolieha. Pred bránami odpustenia nič iba tupé oči hľadia s falošným úsmevom na svet plný čísiel a zbytočných slov. Jedine úsmev malých deti a lásku sem aj tam dávať občas pre rytiera zmysel dáva. Veď len to rytiera teší. Len to a pár slov na bledý prázdny kus papiera dávať.  

Nadarmo tie krásne devy a dámy hladia jeho ego a krásu nemožnými nežnými slovami. Jeho vnútro vyhaslo. Ani horúce pohľady, ani vánok, ani plameň jeho ubitú dušu nerozpáli. Nič len tupé kusy spomienok v nohách nosí.  

Mŕtve pohľady, mŕtve zážitky na chvíľu bojovníka hľadia.  

Prečo tak dlho rytier na zemi leží? Niet tej devy, niet tej pani, ktorá by mu do duše plameň zasiala. Nechce už anjelov ani ich pomoc. Nechce vzývať Boha ani jeho svetlo. Nedáva už len tak nedáva. 

Nedáva a nedáva. Nedáva pohladenie ani rany. Nevidí v tom zmysel. Už len pomyslenie na svoj hrob mu potešenie dáva. Otázka kto, koľko aký ľudia tam budú. Nič nechce. Nič. 

Utieka sa do zvukov temných rytmov. Utieka sa do rytmov vzácnych. 

Krásna deva sa mu otvára. Krásna deva ho k sebe vábi. Srdce mu na dlaň dáva. Leje mu svoju krv do kalicha. Vylieva svoje trápenie. Ale on, on rytier mŕtvy v duši nevie ju čuť. Nevie jej dať to čo krásna deva čaká.  

Jej oči ako oceán v noci padlého bojovníka zrak skúma. Úsmev žiari na rytierove chladné žaláre. Kľúč mu podáva. Otvoriť brány kovové chce. Rytier nevstáva. Ostáva tupo ležať sťa by sto ročný meč. Gniavi ju ťažkými slovami. Jéj dušu bičuje hnusnými ostňami krutého biča zdrveného bojovníka. Do jej nežnej duše rany zasieva.  

On už nevie kedy pravda, kedy lož z jeho útrob polezú von.  

Radšej je ticho. Radšej sa na šaša dvorného radcu kráľa úbohého bude hrať. Nič už nič.  

Nechce boj nechce vojnu. Chce len hľadieť na svet. Na svet hnusu a kliatby nechanej na jeho duši. Prašivá diera tá vo vnútri. Prašivé sny rozbili vázu skutočných snov. Prasatám perly netreba. To je moje posledné slovo dnes… a už idem. 

A už idem. Tam na hrad pozrieť bojovníkov. Tých rytierov v zbroji. Rytierov s mečmi. Krásne dvorné dámy. Krásne kone, krásne zbrane. Život pozrieť idem. Jeho stratený zbroj. Hľadať jeho meč, krásnu pošvu na meč. Jeho nádherný štít. Jeho ranami zdobené brnenie. 

Idem nájsť spomienky na bojovníka, nájsť dušu pyšného princa. Idem nájsť tú pani. Tú o ktorej sníval. Ktorú v predstavách na ruky dvíhal. Na ktorej nohy, nežne v sne sa díval. Ide sa pozrieť na dámu svojich túžob. Idem si po obraz, idem nájsť jeho ďalšie sny.

Idem nájsť jeho stratený dych, pre dych život obnovujúci. Idem nájsť pohľad, úsmev tej, ktorú medzi hradbami stretnúť dávno túžil. 

 

 

Odporúčam aj nasledujúce články