Statný jeleň, hadlie pläme a krásna laň z ryrierových snov

V žalári utajených snov.
V žalári zbitých túžob.
Tam na zemi leží Bieli princ.
Leží tam mŕtvi lukostrelec.
Už len terč stoji, šípi a luk pohodene jeho telo, dušu chránia.

Nik ich neprosil, nik ich nežiadal.
No paničky, dámy, princezné, i ľahké devy mu nápoje opojné nosia.
Chcú aby ožil.
Chcú to viac než on sám. Tým ho dusia, rušia ničia jeho sny.
Leží tam zastrelený statný jeleň.
Z útrob jeho krv a voda vyteká.
Krásne oči slza za slzou zalieva.
V diaľke počuť kroky žien. Hľadí, ktorá z nich
zas dušu jeho, bez otázok gniaviť chce.
Princ otrávený falošnou láskou hnusnejšou ako
bič kata, hnusnejšou než jed trojhlavého hada.
Zrkadlo v ňom, jed ukrytý krásnym dámam, upírim sukám
späť do tváre im pľuje.
Vánok z dychu krásnych diev mu tvár ovieva.
Šepkajú mu vráť sa k nám, ty k nám patríš.
Princ, príď, vráť sa k nám.
Nehou, vášňou, mocou ťa obdaríme.
Slúžkami a sluhami obklopíme.
Tvoj bič plieskať rozkaz za rozkazom, prúdiť
Vzduchom bude.
Sluhovia a slúžky už ťa ako sviece na oheň čakajú.
Zapáliť od teba byt túžia.
Príď rytier, príď bojovník.
Príď stopár, nájdi konečne svoje šťastie,
svoje stratené svetlo, svoju dušu, svoju pani,
svoju devu. Príď , príď náš krásny princ.
Príď chýbaš nám.. príď ..príď…. aj so svojim silným slovom.
Jedovaté hyeny, skazene hadie plemä mu mozog jebe.
Rytier nič, len slzu, mohutný rev, rev ako kráľ džungle zo
seba púšťa. Posledné šťavy z jeho úst tváre skazené sučie
upírie páli.
Statný tvor. Statný jeleň ostáva ležať, len slzy a krv krásne stekajú
mu z mladej tváre.
V jeho snoch, v jeho duši krásna laň
šantí. Ju statný jeleň k žaláru vábi.
Jej pohľad, jej úsmev zámky, ťažké kovy
mohutných mreží roztápa.
Jej pohľad v snoch, v túžbach komnatu
za komnatou otvára. Zvuky vôňu mladej
lane chce pri sebe mať, chce mreže, jed zanechať.
Ten princ, ten bojovník, ten statný tvor,
ušľachtilý jeleň nový život sebe chce dať.
Nový život vložiť do nej túži.
Nech traja po lesoch, po lúkach motýle
naháňať môžu.

Odporúčam aj nasledujúce články