Tu už končím, tu už končím, toto nemá dno.

Chýba mi to. Písanie s tou, bez cti.
Písať si lži.
Slané púšťať slzy.

Bičujúci navzájom sa flow.
Bez dotykov, mnoho slov.
Nie, nie, už nemôžem dávať falošní tok snov.

Už nie, už nie, nemôžem ísť proti sebe.
Dávať slová proti tebe.
Už držím príbeh. Ne ne, nepíšeme si , ne ne.

Zdrvujúca stena, bez sebavedomia, závisť, lži, faloš a hnis.
Už tam ne, ne. Pomôž Ježiš, kde si!
Vojnu pomohol si skončiť. Ju dal, aj vzal si.

Och och, to prázdno, ne a ne rozbiť.
Len tak na chvíľu, tvárim sa, že lásku mám. No neviem bez nej žiť.
Strach ako tieň plazí sa za mnou nechce aby som zas žil, nechce, nechce prestať ma biť.

Chcem znova mať rád, bez ochranky po svete chodiť.
Nemôžem. Viem viem. Nemôžeš ma dať utratiť.
Nemôžeš viem viem. Kľuč im, tým prasatám len tak. Len tak, perlu pod nohy hodiť.

Nee, nee, ja viim. nee nee ja viim.. viim, že to tak dlho ešte bude.
Och prepáč Bože, ne a ne na kolenách žiť. Prepáč neviem kedy to bude.
Kedy otrok tvoj prestane v putách tancovať, kedy povie stop a len tak ujde.

Viem viem, viem viem, ty ma tu chceš.
Jo jo, je to nechutne och, och, držať svetlo putami anjelov v tejto tme. Ty mi to nikdy nevezmeš.
Nevezmeš tento dar mi však, však Pán môj, ty túto hru hrať so mnou chceš.
Hnusnú hru, roky trvajúcu, za jeden uder do tej, do tej špiny z čistej pýchy. Žiadal si pravú tvar. Tak som ti ju ukázal dal som ti slobodné moje vzdychy.

To si chcel. Ty falošný pán pánov. Och ty hnusný pes. Zradil si brata, utopil ho v sučej krvi.
Naivne šteňa, uverilo v masku špinavého potkanieho hada.
Zbité šteňa, hnusný pes, taký je život. Sežer si karma rada.
Ha haaa, ha haaa.. tamta radaa.. Daj si na hlavu potkaniu kabelku z Prada. Ty hnusná slizká zrada.

Budem plameň zo srdca do srdca dávať.
Pod tečúcou vodou to pravé meno do viet dávať.
Ty skazený hnusný zver, moju večeru žrať nebudeš, môžeš ísť tam spať, hnusný sliz zo skla odpad papakať.

Vzdor a vina. Hanba a smútok. Útok za útokom. Sila a strach.
Zo mňa bude svetlo, si zapamätaj ty špina, ne prach.
Môžeš ma kŕmiť, môžeš, no ty sám vieš, že po tebe ostane len na chvíľu pach.

Tak si to užívaj. Pretože prídem si po ňu.
Po tu moju, moju Pani. Moju otrokyňu, môj sen. Z temna a svetla zrodenú.

Moju bojovnicu svetla. Moje chýbajúce žieňa. Prídem si po svoju hviezdu.
Nepatri tam, to nie, nepatri tam to nie.

Len sama lož, nuda, faloš, hnis a bordel jej mozog motá. Motá vtedy keď je slabá, otvorená.
Hra jej na city, hádže jej klam do oči.  Hnis ako polená kydá pod jej nos aj oči.

Strč si vieš kam kabelku Prada z potkanej koži, ty slizké prasa.
To je môj odkaz pre teba ty kamarát kamarátov. Ty hnusné zasrané sklo.
Ty závisťou pretkané zhnité odporné zlo.

Zhasol som ťa navždy kľačiac pod vodou, to pravé meno do svojich viet dával.
Vnútorná špina horšie ako ohavný hnoj z hrobu tých gangstrov.

Ďakujem ti, že si tu bol, za všetko ďakujem, ty ohavné zlo. Ale už stačilo!
Tu už končím, tu už končím, toto nemá dno. Nemá to dno. Ne ne nemá, nemá to dno.