Láska, boj, nádej, život

Opantaná kráľovná, princezná jeho srdca

Bieli princ chcel by toľko povedať, na toľko vecí sa spýtať svojej kráľovnej, svojich anjelov. Len nevie či to už dokáže. Chcel by odpovede úprimné pravdivé, čisté ako voda v čírom potoku. Či to dokáže so svojimi ranami na duši? To len Boh a jeho láska ku svojej Pani to tuší.

Pani toľko studenej kráľovskej krvi do toho príbehu o láske dáva, že nim svoje mile , krásne srdce studeným zbrojom zakrýva.  Už ním nevidí toho kto ju miluje.  Svoje milé slová inde smeruje, nie človeku, ku ktorému tvrdí že ho miluje.

Rytierove srdce, myseľ, duša ani telo tomu nechápe. Neviem či to musí kráľovná robiť, alebo len  chce z rozmaru, z ublíženého srdca z minulosti. Vyberá rytier slová opatrne so strachom pred bolesťou tvrdých rán biča aby zas neokúsil. Vie že sa niečo deje, vie že temne tvory do ich sŕdc vnášajú svoj ohavný jed. 

O rytierovi a kráľovnej si prečítajte aj túto vec: Rytier a Kráľovná všetkých bojovníc

Princ neveri náhode. Neverí, že je náhoda, že do neho svoje šípi jedovaté púšťa krásna kráľovná. Pre iných kopec milých slov má, pre neho ostrie noža na krk opakovane dáva.

Čo za tým je čo, povedz Bože?! On je ticho, no anjel z neba cez uši do srdca mu šepká. Strach z  rytierových svetelných lúčov plných lásky krásku opantal.  Boji sa madam svojich citov. Boji sa až tak že armádu na neho volá.  Armáda zbraní plných ma na rytiera prichystaných. Bieli princ bez zbrane, bez štítu už tu stojí.

Modrina po modrine na jeho duši jeho srdce dusí. Rany po tele, jeho krv už dušu jej hladí. Temnotou zaplavená, strachom otupená odháňa zbraňami nepeknými svojho rytiera, svoju lásku, ani nevie ako mocne.

No viera v ich lásku je silná, aj keď rana za ranou všade sa ho dotýka. Sem tam kopia, sem tam šíp, sem tam dýka mu do srdca z ničoho nič vletia. Vie že kde je svetlo je aj tma. Vie že kde je tma je aj svetlo. Vo svetle sa zrodí tma. V tme zrodí sa svetlo.

Má chuť duša rytierova vzdať sa, no láska k nej ho nepustí. Nepustí  ho viera v ich lásku. Nepustí , drží jeho srdce okovami k nej pripútaný. Vidí stále jej srdce srdcom svojim. Hovori si: ” Bože daj mi silu, neviem či to ustojím!”. Pozerá sa na ňu srdcom svojim. Jeho spomienky v ňom radosť vzbudzujú a nádej že krásna Pani vyzdravie sa, a lásku jeho zas opätovať zatúži. Vyzdravie tak, ako bola. Kde to krásne zo seba princovi s radosťou dala.

Keď ťa láska k Madam začne meniť, alebo som ochotný sa meniť je ďalším z príbehov o Rytierovi a Kráľovnej

Opantaná kráľovná, princezná jeho srdca, láska jeho života opojená jedom z divých kvetov pomaly nevidí, nepočuje, necíti samu seba. Jej temný strážca jej bytosť opantáva. Rytiera zmoreného anjeli na rukách k jej nohám krásnym nosia, oni vedia, oni vedia, že ich láska je Božská. Matka príroda im požehnáva ich silu nezvyčajným spôsobom. Podporuje ich, miluje, zavlažuje ich lásku ani sami nevedia ako.

Je len na nich, ako svoju lásku, svoj vzťah na ľudskej úrovni zvládnu tieto dve silne bytosti. Tieto krásne Božské stvorenia, ktorých šedá v päťsto odtieňoch spojila, ktorých Božská túžba k sebe pritiahla, ktorých Božská láska životy ovplyvnila. 

Theme BCF By aThemeArt - Proudly powered by WordPress .
BACK TO TOP
Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial
error

Poznáš niekoho kto má rád takúto tvorbu,alebo podobné citáty? Zdieľaj potom tento blog