Rytier a Kráľovná všetkých bojovníc

citáty rytier

Keď víchor sa ženie tvojim životom vďaka žene ktorú miluješ. Keď zrazu zvládaš veci, ktoré sa zadali nepremožiteľné. Keď vnímaš vieru v lásku. Vtedy sa temno v bojovníkovom vnútri veľmi búri. Vtedy anjeli mu do cesty prídu, taký anjeli od ktorých by nikdy podporu nečakal.

Keď sa temno s vetrom, horúčavou bojovníkom ženú, vtedy keď jeho zúbožené telo o skaly vlna za vlnou jeho rany do tela mu driape. Vtedy len pohľad do srdca a viera bojovníkova v lásku mu nádej dáva.

Jeho temno nechce pustiť ho na svetlo von. Nenechá noc a deň bez rán, bez trestu za svoj  úprimný boj. Boj za lásku, ktorú mu do tela, do duše, do mysle jeho  Kráľovná vášnivá dala. Lúzer v ňom sa často ozýva, vyťahuje špinavé zbrane, vyťahuje meče, biče, kopie len nech sa vzdá bojovník svetla svojej krásky, svojej túžbe po láske, ktorá si ho našla sama tam kde on ani nehľadal.

Našla si ho tak zvláštne, on ani netušil, že ona potajomky v duchu pre neho píše básne. Netušil že jej dušička zamilovala sa do bojovníka. Netušil rytier, že o jeho priazeň táto žena bojuje. Netušil až potom, keď Kráľovná bojovníčok začala prudké šípi do jeho slepej mysle posielať, keď začala do jeho duše lásku vnárať, keď začala kopijami jeho pancier rozbíjať.

Rytier, bojovník svetla silný to muž, no Kráľovná bojovníčok silnejšie to stvorenie, tak vášnivé v celom jej bytí. Bojovníka našla láska, našla ho inak, ako on čakal. No našla ho to správna krása, tá kde sa všetko srdcom hovorí. Tam kde láska, viera, dôvera pradú závoj pre nevestu, pre Bojovníčku krásnu snedú vzácnu.

Rytier z pošvy svoju dýku vyťahuje, niet inej jeho zbrane. Zoslabnutý bojom s vlnami protivníka, zoslabnutý od ohňa z pekla, zošľahaný plameňmi do potoka padá. Usína, nad hladinou ho víly, anjeli a staré dobré duše držia. Drží ho viera v ich lásku. Drží ho viera a túžba po Bojovníčke krásne snedej, drží ho túžba byť s ňou. Drží ho pohľad do srdca kde ona má svoj krásny trón vedľa stvoriteľa, vedľa predkov a seba samého, bojovníka silného.

Nevzdáva sa bojovník nevzdáva, vstane z potoka, vstane z temna svojho prekliateho. Vstane pomaly, ale iste. Pozrie sa vôkol, pozrie sa na nebo, do srdca, či na zem. Cíti, že všetko spolu hrá pre ich lásku, len temný anjeli búšia mu do hlavy, búšia silné rany, snažia sa dušu mu rozorvať. Nevedia, že má v pošve dýku Archanjelmi požehnanú. Dýkou sa prebíja ohňom, skalami, ostrými tŕňami. Ranami zbitý ako pes často nevidí, iba srdce mu cestu ukazuje. Vie že mu veriť môže. Vie že jej veriť chce, vie že jej srdce pre neho tu je. Verí v ich spoločné nebo, verí v ich najkrajší raj, verí v ich nádherný sen.

Rytier, bojovník svetla pohľadom do srdca, kde ju má, tak sa s ohňom, s tŕňami so skalami, s temnými vílami sa do boja dáva. Vie že zvíťazí, vie že zmorí ohnivé plamene, vie že prekoná daždivé pralesy, vie že prejde púšťou vie že vďaka nej zas  žije, že jeho život zmysel má. Cíti, že o jej srdce sa bojovať má, cíti lásku tejto krásky, cíti pod nosom je vlásky, cíti ako mu ruky hľadí, cíti ako perami mu najavo dáva, že toto je tá, tá správna, tá krásna dáma. Pod jej úsmevom sa jeho duša sto tisíc krát rozžiari, pri jej pohľade rytier zabúda na rany svojich démonov, temných anjelov, stratených dúš a pošpinených sŕdc. Jej hlas s pohľadom láskavým, všetky je rany hojí, všetko sa v ňom na krásu mení.

Pri nej sa bojovník celým jeho bytím lieči, jeho svet sa na krajší mení. Pri nej sa on ochotne mení, bojuje svoj boj, bojuje o ňu sám so sebou. Zdolať svojho démona, zdolať mu ona pomáha. Ona jeho Kráľovná. Kráľovná bojovníc.

Ale bojovník má aj dar od svojho otca, od svojho Kráľa. Dostal on do vienka zázračné pilule, ktoré mu silu a moc nad démonmi dávajú. Pozrite, čítajte čo on od svojho Otca dostal, aby svoj boj stále zvládal. Áno lásku on má silnú ale tiež má niečo čo vás bude zaujímať.