Jej pleť ako obraz olejom na dreve maľovaný. Jej oči akoby jej neboli. Akoby víly seba do nich vložili. Víla múdrosti, víla dôvery a víla ktorá slnko v sebe nosí. Tá tajomná princezná, tá čomu očarila. Tá žena, ktorú na schodoch stretol. Zahalenú, iba oči jej pamätá, iba jej nežné nohy spatriť mohol. Teraz sa odhalí, nežné
