Tajné vyznanie princeznej

Jej pleť ako obraz olejom na dreve maľovaný. Jej oči akoby jej neboli. Akoby víly seba do nich vložili.

Víla múdrosti, víla dôvery a víla ktorá slnko v sebe nosí. Tá tajomná princezná, tá čomu očarila. Tá žena, ktorú na schodoch stretol. Zahalenú, iba oči jej pamätá, iba jej nežné nohy spatriť mohol. Teraz sa odhalí, nežné ramená, šiju, jej krehkosť ukazuje.

„Princ, princ, prosím tíško buď o mojej nehe. Princ, princ, prosím zachovaj to tajomstvo o mne. Princ, princ nezakryjem iskri k tebe. Princ, princ nežný môj, viem, že aj ostré šípi máš. Viem, no namier ich inam, než do môjho srdca mladého. Princ, princ viem, že si udatný. Nezraň ma, prosím nie. Dosť rán bolo, dosť sĺz. Od teba by som ich nezniesla, pustiť zo srdca by som ťa musela.“

V rytierovi jeho udatné srdce búši. Kričať po lesoch, po lúkách aj pri vodách mu hrdlo túži. Niekedy už neznesie držať v sebe to sladké drievko. Tak rád by sa oň podeliť chcelo. Drží slovo rytier udatný. Drží aj držať ho bude. Nech to tlačí, nech to bolí. On znesie.

Nechce ženu svojich snov do žalára, za mreže hodiť. On vie, kam sa teraz princezná, tá tajomná kráska, kam sa jej nohy poberú. Poberú sa na lúky, na aleje, no polia aj brehy nočných lúčov krásu spatriť.

Miluje noc, hviezdy na oblohe. Miluje byť s nimi, miluje im spievať o svojom zlomenom srdci. O srdci plnom bolestí, o srdci plnom túžby. O srdci naplnenom hrou. O srdci teplom, nehou a starostlivosťou obdareným. O tom v noci spieva princezná.

No čierna pani, čierna pani noc v nej skrytú slúžku odkrýva. No to nie je, ani žiadna mučednica. To len temná noc, to len jej roztopaše jej do mysle hadie jedy vsúva.

Čierne pierko píše tieto riadky, to je teraz zbraňou rytiera. Toho ktorý vojnu vyvolal. On o ňu bojovať nechce. Necháva ju, nech žije, nech robí chyby, nech sa učí a múdrosť v nej narastá. Nech múdrosť v nej ako púpavy na lúkách na jar všetky pokrývajú.

Princ jej tajné listy posiela, sem tam do krásnych stromov odkazy vyrýva. Je to zázrak pre neho, tá tajomná deva. Je pre neho splneným snom. Snom o ktorom nemal odvahu ani snívať.

Teraz je nežné, prísne, krásne prsty kráľovským perom tajné listy milostné mu posiela. On ich číta, ona  šepká: “ Princ, princ, nezraň ma. Princ Princ ty my môžeš všetko písať. Princ, ty rytier môj tajný ctiteľ, ty moje romantické srdce, píš mi píš, tak tvoje slová ja milujem. Princ, princ, och pozri, odhalím ti znova časť svojho krásneho ja. Viem princ, kvôli nim, mi holubmi ďalej listy posielať budeš. Čierne pierko, píš mi tie tvoje zasnené slová. Píš mi tak ich ja milujem. Píš mi, oni ma hľadia aj keď často bolesť ešte potrebujem.“

Princ píše, no na brehoch rieky mu elixír radosti varia, elixír ktorý nedovolí aby jeho srdce ďalej plakalo za nežnou krásou. Za krásou a tajomnom toho úžasného stvorenia. Stvorenia, ktorej tajné dary posiela.

On už elixír v sebe má. On už ani nevie, že môže sa z jej krásy radovať. Víly jeho, sudičky do vienka mu to dali. Aby sa z jej krásy, z jej prítomnosti tešil. Tešil, ako dieťa z rannej rosy. On vie, vie že jej ho na brehu rieky sedliaci dali, ona im nakázala, ona im prikázala tento sladký jed, tento mohutný liek, aby mu do srdca vliali.

Ona chce jeho radosť vidieť, chce aby sa tešili, chce aby pekné listy si menili. Len nechce, nechce princezná z temného zámku. Zo zámku z vnútra krásneho, aby rytier trpel kvôli nej. Kvôli jej roztopašiam. Nechce aby rytier proti sebe fleuret ešte raz tasil.

Nechce už nič, iba jagavé oči toho šarmantného tvora, toho čo jej do života svoje srdci nosí. Nosí ho na striebornom podnose. Nosí ho v koženom diamantmi zdobenom púzdre. Nosí ho na hodvábnom šály.

Má ho tu pre ňu stále, stále a verí, verí, verí, že ho bude mať navždy, navždy aj keď už holuby nebudú môcť lietať, aj keď už kone nebudú môcť po lúkách behať. Keď už váhy nebudú vážiť, keď už havrany nebudú jej toho tvora pripomínať. Jeho srdce tu pre ňu bude, bude. Stačí keď si pár listov odpečatených pozrie.

On verí, že jeho duch, ju strážiť, jej sny chrániť bude. Princ len túži, aby vedeli z jej úst ostatné tvory,, že jazdec v tmavom zbroji, pod ním žiarivé srdce pre ňu chránil, nosil. To srdce, ktoré jej mnoho  krát radosť v srdci stvoril.

Odporúčam aj nasledujúce články